Milujeme zvieratá ako svoje vlastné deti
Odkedy sme so zvieratami prestali bojovať a začali si vytvárať s nimi vzťah, človek nadobudol nový rozhľad v ríši zvierat. Prestali sme sa ich báť, začali sme s nimi obchodovať (bohužiaľ, nikdy sa nestane, že sa z každého z nás stane vegetarián) a čo je najlepšie – mnoho druhov sme si osvojili a začali sa o ne starať. Bežné zvieratá, ktoré poznáme už od detstva sa nám zdajú byť v starostlivosti človeka normálne. Milujeme ich, zbožňujeme ich roztomilé tváričky a ich zábavné činnosti vystavujeme všetkým na obdiv. Nikde nie je však napísané, že rolu domáceho miláčika zohráva u ľudí len pes, mačka alebo škrečok. Sociálne siete sa len tak hemžia obrázkami domácich zvierat, a aj tých, o ktorých ste možno ani nepočuli, že sa o ne dá doma postarať.
Najviac nezvyčajných zvierat chovajú v ďalekej Číne, kde sa to považuje už za formalitu než niečo abnormálne. Čo je napríklad zvláštny živočích, ktorého by sme u suseda doma pravdepodobne nenašli ? Vydra. Chovajú vydry a učia ich povely, kúpu sa s nimi v bazénoch a riečkach, dávajú im smiešne prezývky a maznajú sa s nimi. Niekomu môže prísť zvieratko, ktoré je skôr u nás brané ako divý plachý živočích, nie moc dobrý nápad na chovateľstvo. Ešte ste ale nevideli, čo dokáže ak je chované mimo prírody, skrátka od mala vychované v spoločnosti ľudí. A čo taký biely ježko ? Ten príde roztomilý každému, na prvý pohľad sa zamilujete ! Maličké klbko, z ktorého vytŕčajú ostré pichliačiky a zvedavý ňufáčik, ktorý vyňuchá doma aj toho najmenšieho pavúčika. Nemusí to byť teda len pes, ktorý vás bude milovať až do svojej smrti.
Možno sa pýtate, o čom je vlastne tento článok, možno nedáva zmysel. Mne ale zmysel dáva, a to veľmi veľký, pretože zvieratá napĺňajú moje srdce šťastím a pozitívnymi emóciami. Ľudia, ktorí to cítia rovnako ako ja mi musia dať za pravdu. Kto z vás nevlastní aspoň jedného psíka alebo mačku, sa možno čítaním týchto riadkov nijako neobohatil, ale kto dáva svojmu štvornohému chlpáčovi toľko lásky ako ja tomu svojmu vie, o čom to celé je. Pravý „rodič“ zvieratka sa pri prechádzke okolo chovateľstva určite pozastaví a kúpi mu jeho obľúbenú maškrtu, či malú hračku. Sú to predsa verné tvory, ktoré nás nikdy za nikoho iného nevymenia, prečo by sme im teda nemali dopriať to, čo oni nám ? Na záver je dôležité poznamenať, že je to pravda, že láska venovaná dieťaťu sa veľmi podobá na lásku k domácemu zvieratku.