Bojíme sa o deti

Kým je maličké bojíme sa či je napapkané, či je v suchom, či ho nebolí bruško.
Keď začne chodiť úzkostlivo strážime každý krôčik. Len aby nespadlo! Len aby sa neudrelo! Len aby nevzalo niečo nevhodné do pusy. Len….
Bojíme sa o nich a bojíme sa o seba, aby sme neurobili chybu pri výchove.
Moje deti sú dnes dospelé.

 Robil som chyby? Áno a veľa. Ale je len jedna vec,  ktorú skutočne ľutujem. A bola to veľmi očividná chyba. Mal som  mať menej strach. Môžem ľahko vymenovať na počkanie 10, 20 alebo aj 100 dôvodov, prečo som sa obával o svoje deti. Medzi nimi boli globálne veci, ako napríklad skutočnosť, že som  sa presťahoval do krajiny ,kde som nemal nikoho na pomoc a bál so sa o politický pokoj a bezpečnosť mojich detí.. Môj syn mal osem  a moje dcéry – päť a šesť rokov.
 
Museli si zvykať na nové prostredie, kamarátov, na jazyk. Bál som sa či to zvládnu. Hravo to zvládli. Ľahko sa prispôsobili novým podmienkam. Stali sa obľúbenými v kolektívoch. Všetci ich volali k sebe domov na návštevu. Mal som sa báť menej
 
Bál som sa či zvládnu jazyk. Po roku hovorili s prízvukom, aký ja nemám doposiaľ. Deti sú múdre, učenlivé. Mal som sa báť menej.
Bál so sa, či budú dobrými žiakmi. Všetky moje deti ukončili vysoké školy a sú špičkou vo svojom odbore. Mal som sa báť menej
Bál so sa , či popri štúdiu sa naučia mať aj dobré rodiny. Či sa vydajú, oženia. Syn je ženatý a má tri detičky. Obe dcéry sú už šťastne vydaté a sú matkami Mal som sa báť menej
Teraz sa bojím o svoje vnúčatá. Nestane sa im nič? Neudrú sa ?Budú sa dobre učiť?
Deti ma karhajú: Neboj sa sústavne!
Strach o deti o ich životy je istým prejavom lásky ale aj obavy z nášho vlastného zlyhania pri výchove.

 
Strach je ako kúzlo, ktoré pracovalo zle. Láska k našim deťom je taká obrovská, že sa niekedy  stane panikou. A potom si uvedomíš, že v strachu si  prešiel o niektoré čarovné momenty  a všetky tieto momenty zmizli. Naše deti zrazu majú svoje vlastné životy. A celú dobu strávenú v úzkosti som strávil márne. Musel som sa obávať a báť sa menej a smiať sa a viac milovať. Keď sa pozriem späť, vidím, že všetko, čo ma najviac znepokojovalo je obyčajné  detské správanie mojich detí. Ale deti sú deti. Sú  niekedy hlučné, niekedy  nezodpovedné. A potom  zrazu všetky  vyrastú. Obávame sa tak veľa o tom, že deti sa správajú ako deti, že zabúdame, že rodičia by mali naopak pochopiť, že detstvo je dočasný jav. A oni potrebujú radosť, nie strach. Vaše deti, rovnako ako moje, jedného dňa prestanú byť malé. Počúvajte moje rady, starosti menej. Milujte viac.